Po kvapkách

Po kvapkách sa vraciam späť do tu a teraz. Znovuzrodenie v sprchovom kúte, kde zmyjem zo seba uplynulý deň a potom mám miesto pre sny a pradúce mača pri nohách. Keď dám do čaju mätu, prekričí všetky ostatné bylinky a ja ju prekričím medom a pustím si k tomu niečo príjemné, bluesové, vo formáte mp3. Mám sladko na jazyku a sladko v ušiach, mokré vlasy, a ružové pyžamo. Všetky moje pyžamá sú ružové, odvtedy, ako sa ocitlo v bielom prádle červené tričko.
Hrmí a zachvíľu bude búrka, je mi chladno, ale kúriť by nebolo fér voči letu, veď už je skoro jún, deň detí a zmrzlina a zoo zadarmo. Mňa sa to už asi netýka. Dospelácky pijem ráno kávu a dospelácky si robím starosti o budúcnosť, o peniaze, ale trochu podvádzam lebo v káve mám mlieko a cukor. A do budúcnosti detskú dôveru, že sa mi nič nemôže stať kým mi má kto pofúkať odreté kolená a lakte. A dať bozk na čelo, tam kde má byť tretie oko, čo vie čítať znamenia, rozoznať cestu a nájsť ukryté poklady ...

Fotky

S dýchaním sa mi zastavil čas, a pomaly ho rozbieham. Hodiny v práci sa nerátajú. Už nedočkavo chcem to čo mám rada, tanec, rytmus, ľudí. Ešte deň, ešte dva. Vyberám hudbu, niečo jednoduché. Sťahujem filmy, jeden film efektívne zožerie dve hodiny. Potom učenie. To zožerie takých päť a k tomu môj mozog. Do zajtra mi narastie ďalší a môžem pokračovať. Čas beží neskutočne rýchlo práve vtedy keď nemá, a vlečie sa ako reumatik na záchod keď už zúfalo potrebujem svitanie. Mám len vodu v pohári a knihu o láske, krvi a rozhodnutiach, ktorá ma dostane bezpečne až domov.

Mám foťák, ale fotím väčšinou len mača, keď zase zaspí na nejakom nemožnom mieste a je strašne zlaté. Alebo ulice, ktoré mi na druhý deň už nič nehovoria. Všetko bez blesku.

Večerná sprcha po dvoch dňoch surrealizmu a prebdenej noci je ako očisťovací rituál, a ja znova môžem zhlboka dýchať a jesť rukami. Ešte oprať. Tí čo sa rozhodnú slúžiť a pomáhať iným, majú môj obdiv. Ja nie som ten typ, a už to o sebe viem dlhšie, a už som s tým zmierená. Pomáhať sa dá rôzne, nájdem si iný spôsob.
A budem vitálna babička, už na tom pracujem.

try to remember...

and let the thoughts pour into your fingers...
dream yourself away from the cold grey world around
into another dimensions with bright colors and sounds
dance on your toes and look! there are wings sprouting from your back...
the language is universal
words don't matter
just read the signs and follow them
all has been done
and said
before

all you need to do is remember

Tak sa stalo...

Stalo sa toho veľa. Nie že by sa mi nechcelo písať. Chce, lenže vždy práve vtedy keď sa nedá ... v práci, v električke, v noci v posteli keď už napoly spím...

Tak píšem teraz. Angelina spí rozvalená na stole a je, ako jedna kamoška povedala, k sežrání. Po tom malinkom mačiatku, čo som si pred pár týždňami doniesla, už zostali len tie veliké oči, ku ktorým rýchlo dorastá :-) Ako rýchlo, môžete vidieť napríklad tu.
Všetci milujú Angie. Dokonca aj moj milý, ktorý bol kategoricky a principiálne proti, keď som vážne začala rozmýšľať, že si donesiem mača. A môj ocinko, ktorý teraz zásadne začína rozhovory otázkou "Ako sa má Angie?", prípadne "Čo dnes papala?". Taktiež, Angie sa pomaly stáva maskotom Nakari, Doro totiž pri každej príležitosti rozpráva, akú mám coole Katze!

A týmto som sa plynule dostala k Nakari, ktoré úspešne absolvovali fotoshoot (thanks goes to Blacksun), a majú svoje prvé vystúpenie 13.12.2008 vo Wiedni, Ratpack, ako jeden bod programu Wüstenrosen. Pomaly sa ale plní kalendár (ktorý bude čoskoro viditeľný na myspace a na našej webstránke), najbližší výbuch exhibície bude 16.1. na Open Stage v štúdiu Chiftetelli vo W , a Bratislava sa na nás môže tešiť 27.2.2009 na Orientálnom tanečnom večeri (bližší názov a ďalšie info bude nasledovať).

Zbieram prvé chuťovky fulltime jobu, a nepáčia sa mi... sedím od rána do večera niekde, a robím niečo a nemám čas na nič iné... našťastie o týždeň táto konkrétna chuťovka končí, a ja zase budem môcť ísť do školy.

Bežná konverzácia v práci:
"Fíha, ty popri štúdiu pracuješ?"

"Nie, skôr popri práci študujem..."

Vážne, nemyslite si že študenti to majú ľahké. Iba ma tým naštvete, a so mnou všetkých čo sú v podobnej situácii. A už vôbec mi nespomínajte Mindeststudiendauer (najkratšie trvanie štúdia)...

Africké bubny sú jedna z tých pár vecí, čo mi zachraňujú náladu a tie naprd dni, ktoré sa neodvratne vyskytujú aj u takých optimistov ako ja. Na pár hodín vypnem senzor reality, a sústredím sa iba na rytmus a beat a kruh ľudí okolo mňa, je to úžasné. BTW, prvé vystúpenie už máme za sebou a bola to perfektná sranda. Sčasti možno vďaka tomu miestu - ľudovo povedané blázinec - a sčasti preto, aká to bola perfektná sranda. Milujem pódium, nech už je akékoľvek, a baví ma byť v centre pozornosti, keď robím niečo čo mi ide... Hai, I iz attention addict ...

*zaškrtne napísať konečne niečo do blogu na nekonečne dlhom To Do liste a ide spať*

Twilight Update

The Movie is ON!

U nas bude najskor tak v januari, ale ked viete ako na to, mozte si uz kuknut prve "leaks" ...

PS: Jeden z mala filmov ktory je lepsi ako jeho knizna predloha !!!

Twilight, anyone?

Prečítala som všetky štyri knihy za necelý týždeň, a začínam odznova...

http://www.stepheniemeyer.com/twilightseries.html

Nedeľná

Dnešok ako chvíľa, mačky a počítač. Toasty s džemom a jablkový džús, emaily z minulého týždňa a ticho prázdneho cudzieho domu. Spať v cudzej posteli, na cudzom vankúši, všetko pripravené, aj čisté uteráky a návod na telku so štyrmi ovládačmi.
Mačky zmizli niekde vonku a keď sa večer vrátili, doviedli malé mača ktoré mraučalo a priadlo keď som sa mu prihovárala. Dnes som nepotrebovala ľudí, mačky boli prítulnejšie, a boli tu proste preto, lebo tu sú stále. Nedávali otázky, počúvali kým som im plnila misky, a potom šli spať a ja som šla domov. Zatiahnuté žalúzie, za nimi okno otvorené dokorán, a celým bytom sladko vonia ananás a jasmínový čaj, a káva ešte od rána. Dnes sa spalo. Zajtra je pondelok, zapísaný kalendár, plány a termíny. Ľudia za telefónnymi číslami, možno si ma už nepamätajú, alebo im chýbam a čakajú kým zavolám. Náhodné stretnutia majú svoje čaro, tie dohodnuté zase nesú očakávania a úsmev už od rána. Bez času na prípravu sme bezprostrední, improvizácia a kreativita.
Budík na ôsmu, sprcha, čaj a kniha do vaku, aby cesta ubehla rýchlejšie. Ako sa ľudia zmenili po lete? Po mesiaci? Ako som sa zmenila ja? Stále čítam tú istú knihu, ale popri nej som už prečítala tri ďalšie. September znie tak vzdialene, ale už ho poznám, viem že príde až príliš rýchlo. Tentokrát ma nedostane. Buď pred ním ujdem, alebo ho zvládnem s prehľadom. Alebo najprv jedno a potom druhé. September je dlhý.
Tak. Umyť zuby a spať. Zajtra trávim deň s ľuďmi.